Plyšový macík môže byť skvelý spoločník, keď máte päť rokov. Keď máte tridsaťpäť, je to skôr diagnóza. Ale ak ten plyšiak hovorí, pije ako dúha, užíva ľahké drogy a ešte ľahšie dievčatá, môže sa z neho stať hlavný hrdina jednej z najoriginálnejších bláznivých komédií, aké v posledných rokoch vznikli. John bol v detskom veku veľmi osamotený, a preto vyslovil bláznivé želanie, aby jeho plyšový vianočný darček začal rozprávať. Stal sa zázrak a hovoriaci macík sa stal mediálnou hviezdou, doslova miláčikom davov. Ako plynuli roky, chlpatému Tedovi zostal už iba jeden jediný fanúšik - John. Obaja si náramne rozumejú v pohľade na život (základom je maximálna pohodička), na dievčatá (divošky majú prednosť), na prácu (iba keď je to nutné) a John sa aj vďaka tomu spokojne prizerá, ako okolie na jeho spolužitie s macíkom pozerá so stále väčšími rozpakmi. Pocítiť mu to dáva predovšetkým jeho dievča Lori, ktoré je veľmi tolerantné, ale aj u nej platí porekadlo o chodení s krčahom po vodu. A tak, keď ucho nakoniec odpadne, dostáva John nekompromisné ultimátum. Lori, alebo plyšiak. John sa zrazu ocitne na životnej križovatke, z ktorej vedie iba jedna rozumná cesta - zbaviť sa macíka. Aspoň tak to zatiaľ vyzerá. Alebo žeby existovalo aj iné riešenie?